Môj Blog

Čo s listami, fotografiami, spomienkami na ex ... Počas jedného upratovania som v krabici našiel obálku, boli v nej listy mojej bývalej, ktoré mi posielala z Anglicka keď tam odišla robiť operku. Začítal som sa do nich a zas mi bolo blbo ... Ale nemal som tú silu ich zahodiť. Namiesto toho som sa pokúsil zistiť čo s ňou je. Nenašiel som ju, ale jej sestru. Pridal som si ju do priateľov na fb a začal si s ňou písať. Nenápadne som si pozrel aj jej fotky, na ktorej bola moja bývalka. Moja komunikácia s bývalkou končila o tom ako v anglicku úspešne skončila školu. Na fotkách bola v tom klasickom študentskom klobúku s veľkou kyticou ... slušilo jej to. Popísal som si s jej ségrou, vypadlo z nej, že ona je rozvedená a práve sa chystá odísť do jedného väčšieho mesta na Sk. O jej ségre, mojej bývalke mi toho moc nechcela povedať. A tak sa bývalka zas dostala do mojej hlavy. Jedného dňa som šiel von s knihou, sadol si na lavičku a čítal som, stálo tam "zavrite oči a predstavte si kde by ste teraz chceli byť ..." ja som sa v mysli vrátil o 10 rokov dozadu a predstavil si ako sme šli na stanovačku na biely kríž ... Otvoril som oči a pokračoval v čítaní, v tej knihe bolo, teraz je na vás či budete čítať ďalej alebo, budete žiť to čo ste si predstavili, je to len na vašom rozhodnutí ... A tak som knihu zavrel a šiel sa túlať do mesta, len tak som blúdil a potom sa rozhodol že idem naspäť domov, že to nemá význam. Zrazu som zbadal strašne veľkú a tučnú ženu a zahľadel sa na ňu, keď v tom po mne niekto začal kričať. Lepšie som sa tam pozrel a ... vedľa nej stála Maťa .. ségra mojej ex. Bola úplne rovnaká ako pred desiatimi rokmi. Zvýtali sme sa, pobozkali ako starí známi. Čo tu robíš ? Ale som tu na výlete aj so sestrou .. S ktorou ? S Deny, neveriacky som sa spýtal ? Áno. A kde je ? Zachvíľu príde. Stál som tam ako obarený a čakal kedy ju uvidím a čo bude. Prišla, pozrela na mňa povedala "Ahoj" ja to isté .. a potom zahriakla Maťu, .. ponáhľame sa čaká nás Vierka.. a ja som odvetil aj ja .. už mi ide električka, otočil sa a rýchlo som odtiaľ odišiel.. na električku.. totálne zmetený ako v mrákotách som sa vtrepal do električky a viac si nepamätám, nejak som sa dostal na ubytovne a bol celý bez seba, začal som si čítať rozhovory na FB a mi to došlo, keď písala v množnom čísle, boli sme v Dudinciach ...,v Čičmanoch ... atd... to bola aj ňou. Nechápal som to. Potom dala Maťa na FB nové fotky... z výletov. Boli na nich štyri baby a jeden chlap. Nevedel som ku ktorej patrí, asi k tej aziatke. Až po niekoľkých dňoch som si všimol, že na jednej fotke drží moju ex okolo pása, a .. že majú rovnaké topánky. Takže ... end. Ale ešte som si nebol úplne istý. S Maťou som si naďalej písal. Dvaja ľudia, cítiaci sa opustený.. niečo spoločné, plus minulosť .. ona si kúpila korčule a začala chodiť na klzisko. Delila nás však 100km vzdialenosť. Pred tými 10 rokmi sme s ex a jej ségrou chodili na klzisko korčulovať, a kolieskové korčule boli to čo mňa a moju ex dalo dokopy. Potom som si spomenul čo mi moja ségra povedala keď boli ex s Maťou u nás doma ... zober si tu mladšiu je krajšia ... A tak po 10 rokoch som začal uvažovať nad Maťou. Áno, je krajšia, veselšia, poznám ju ja, poznajú ju aj naši ... Má to ale ale jeden háčik, teda viacero. Čo na to ex ? Druhá vec bola komunikácia, s ex som sa vedel baviť celý večer a mali sme si o čom hovoriť. Maťa bola veselá, pozná kopec vtipov, ale nejako sa mi zdalo, že sa s ňou neviem rozprávať... tomu sa ale nedivím, lebo ja ako vlk samotár sa neviem rozprávať skoro s nikým. A tak asi po dvoch mesiacoch sme šli spolu do kina. Pred kinom sme mali pár hodín času, ktoré sme sa prechádzali po meste a fotili ... obaja, pretože obaja sme došli s fotoaparátmi... Potom sme boli v reštike, platila ona, keďže ja som kúpil lístky. Mala to byť komédia ... pokračovanie Dědictví ... nakoniec to ale komédia ani moc nebola, a Maťa sa priznala že občas aj zaspávala. Po kine už moc času neostávalo, keďže som sa musel dostať domov 100km odtial, odprevadila ma na autobusovú stanicu ... dali sme si pusu na líca a ja som sadol do autobusu. Sadol som si vedla nejakej holky čo sedela hneď vpredu. Bola tma, pršalo, nejak sa mi zdalo že niečo nie je správne. Zakývali sme si, a ona sa zobrala a šla na MHD. Hneď ako som prišiel som sa pustil do upravovania fotiek a ich dávania na web, dával som len fotky mesta a ona mi ich lajkovala. Ona svoje fotky ani nestiahla z fotoaparátu... až po pár týždňoch keď som dal na FB fotky na ktorých bola, dala aj ona fotky na FB na ktorých som bol ja. Hmm, trapas, pripadal som si jak blb, spod vetrovky mi trčal sveter, ovešaný foťákom a púzdrom, gaťe jak ... od dažďa... Moc sa na FB neukazovala. Až .. deň pred Valentínom, ako sa máš ? Výborne, dnes som bola na Speeddate... Ahaaa ... kedysi som aj ja bol. .... .... koniec. Včera som zas vyhrabal tú obálku z listami, plus som prehrabal album s fotkami všetko to zbalil a dal do ruksaka. Ešte predtým som vyčistil FB, vyhodil ju, aj ďaľsšiu kámošku čo nás poznala z priateľov a fotky spolu aj s listami rituálne spálil na ohnisku pri Dunaji. Už len nejaký reset hlavy ... Takže tak ... spoveď truhlíka ...